Písal sa rok 1982, keď prišli za manželmi Hanzlíkovcami z miestnej organizácie Slovenského zväzu žien, či by nepomohli utvoriť ženskú spevácku skupinu. Skúsili to, aj učiteľom, aj ženám sa zapáčilo spievať.

Keď sa pokúšali zháňať aj ďalšie speváčky, ženy sa vyhovárali na deti. –Doveďte aj deti,- vravela Eva Hanzlíková.- Aj ony budú spievať. –Ale muž mi nadáva, keď idem z domu, vyhovárali sa ženy. – Doveďte aj toho. Tak vznikla folklórna skupina. Zostavili svoje prvé pásmo Páračky , v ktorom sa uplatnili aj muži, aj deti. Ochotní muži vyhotovili kulisy, pripravili scénu a začalo sa vystupovať. Vystúpenie malo od začiatku veľký úspech, vystupovalo sa aj v okolitých obciach, až sa chýr o nich dostal na Okresný výbor – odbor kultúry. Prišiel p. Bolebruch, súbor oficiálne zaregistroval a na svojej prvej krojovanej zábave dostal meno Závodzan.

Takto súbor začínal. Verní počiatočnej myšlienke a to byť nositeľom tradícií sa rozvíja dodnes. Všetky tance a scenáre, ktoré boli spracované a s ktorými súbor vystupoval vznikali z terénneho zberu. Vedúca súboru spolu s ostatnými členmi chodila za najstaršími obyvateľmi obce a zozbierali materiál nesmiernej hodnoty. Kultúrne dedičstvo ktoré zachovali, dnes hrdo prezentujú na domácej, ale aj zahraničnej scéne.

Medzi posledné úspechy sa radí najmä natáčanie tancov a zvykov na DVD. Projekt „Ve stodole pri muzice“ je hodní obdivu. Plne zodpovedá  základnej idei súboru. Jeho úspešné zvládnutie, ale aj následné natočenie dvoch detských pásiem v prírode potvrdilo, že súbor sa nebojí ani veľkých projektov.

Pásma FS Závodzan zaujmú svojou úprimnosťou. Keďže členmi súboru sú tak deti materskej školy ako aj seniori užívajúci si dôchodok, ich záber je veľký. Na scéne sa stretáme s detskou naivnosťou, živelnou silou mladosti, ale aj múdrosťou staroby. Súboru môžeme vytknúť technické nedostatky, no tie bez okolkov nahrádza nadšenie. Súbor si členov nevyberá. Kto má záujem, môže sa pridať.

Ing. Peter Vrablec, vedúci súboru